„Niekedy si ani neuvedomujeme, ako na pohľad malé, bezvýznamné činy môžu chorému človeku neskutočne pomôcť. Volám sa Daniela a mám 14 rokov. Koncom augusta minulého roka som z plného zdravia začala nestabilne chodiť. Začala som pociťovať únavu a potácať sa zo strany na stranu, ako keby som si dala nejaký alkoholický nápoj. Keď som v septembri nastúpila do školy, bolo to už na nevydržanie. Zo začiatku som to dokázala kontrolovať, ale neskôr si to už všimli rodičia i spolužiaci. Lekári mi diagnostikovali chronický zápal nervov. Liečba v nemocniciach trvala skoro štyri mesiace a domáca ešte tri. Boli horšie chvíle, kedy som sa vôbec nevládala postaviť na nohy, ale aj lepšie, keď som potajme skúšala chôdzu aj sama. Veľmi som túžila dokončiť ôsmy ročník a pokračovať so spolužiakmi ďalej. Okrem rodiny či učiteľov počas mojej choroby pri mne vždy stála moja dobrá kamarátka Zuzka. Veľmi mi pomohla so školou, keď mi denne posielala a nosila domáce úlohy a poznámky z prebratého učiva. Bola to pre mňa a mojich rodičov obrovská pomoc. Keď som na tom bola dosť zle, snažila sa ma rozveseliť. A teraz, keď už chodím do školy, mi pomáha s presunmi do učební, či nosením vecí, keďže to ešte úplne nezvládam. Aj obrazne, aj fyzicky sa o ňu môžem oprieť. A za to jej patrí veľké ĎAKUJEM, pretože si uvedomujem, že mi pomáha dobrovoľne, aj keď by to robiť nemusela. Je to skutočná priateľka.“

List napísala Daniela Sabová, skutok vykonala Zuzana Novotná, v šk. roku 2016/2017 žiačky 8. triedy, ZŠ Juh 1054, Vranov nad Topľou