„Simona je žiačka štvrtého ročníka základnej školy. Medzi deťmi v triede pôsobí ako tiché dievča. Na pohľad vyzerá Simona ako úplne normálne dieťa svojho veku. No nie je to tak. Simonka má veľmi ťažký život. Oproti svojim rovesníkom sa musí boriť s mnohými problémami, o ktorých oni ani netušia. Má 5 sestier. Ocko jej nedávno umrel, ostali samé dievčatá s mamkou. Bývajú v biednom domčeku v malej dedinke, nemajú pitnú vodu, všetky sú v jednej izbe, ktorá im slúži ako spálňa, kuchyňa, kúpeľňa i obývačka. Vo vedľajšej izbe býva babka – ockova mamka – o ktorú sa dievčatá starajú. Simonkina mamka nie je nikde zamestnaná, lebo od 6 detí ju nikto neprijme do zamestnania. Jej najstaršia sestra Sabrina je v piatom ročníku a dve sestry Peťka a Slávka chodia do škôlky. Zdenka je doma s mamkou a predposledná sestrička je v ústavnej starostlivosti, lebo má rázštep chrbtice. V tejto ťažkej rodinnej situácii je Simona pre svoju mamku a aj celú rodinu veľkou pomocou. Keďže do ich dediny príde autobus len ráno a poobede, je Simona zodpovedná za svoje sestry, ktoré pravidelne každé ráno v týždni vodí do škôlky. Nasadnú na autobus a drobná Simona ťahá svoje dve sestry do škôlky. Uťahaná z rannej šichty nastupuje na svoju šichtu v školských laviciach a snaží sa udržať v známkovom priemere. Po vyučovaní uteká nakúpiť, keďže v ich dedine nemá tú možnosť a potom šikovne beží po svoje sestry do škôlky, aby všetky tri stihli poobedňajší autobus domov. Inak by museli aj s nákupom čakať na dobrodinca s autom a taký sa málokedy nájde. Simonka je jedno úžasné dieťa, vychovávané krutým životom. Pre všetko, čo robí kvôli mamke a sestrám jej patrí od nás veľké uznanie a obdiv. Je pre nás všetkých, ktorí ju poznáme, vzorom obetavosti a lásky.“

List napísala Mgr. Zuzana Vnenčáková – pedagóg, skutok vykonala Simona Grivalská, v šk. roku 2016/2017, žiačka 4. triedy, ZŠ Štúrova 231/123, Spišská Stará Ves