„Išla som von so svojou kamarátkou. Trhali sme šípky pre mamky na čajík. Všimli sme si dvoch chlapcov, ktorí vychádzali z lesíka, kde býval bezdomovec. Išli sme sa tam pozrieť. Ujo bol veľmi smutný a porozprával nám ako mu chlapci robili zle. Rozhádzali mu všetky rožky, čo mal v zásobe, po zemi, porozlievali mu vodu po starom matraci kde spal. Prišlo nám ľúto uja bezdomovca, ktorý okrem toho, že nemá domov, tak nemá ani peniaze, aby si kúpil potrebné veci, dokonca ani jedlo. S kamarátkou sme sa okamžite zhodli v tom, že mu pomôžeme. Rozmýšľali sme, z čoho by mal najväčšiu radosť a čo by mu najviac pomohlo. Potom sme išli domov pre našetrené peniaze a v blízkych potravinách sme mu kúpili jedlo a pitie. Keď sme mu tieto veci doniesli, veľmi sa potešil a bolo vidno, že bol dojatý. Na ďalší deň sme mu znovu priniesli jedlo a ponúkla som mu náš zbytočný matrac na spanie. Ujo ho skromne odmietol s tým, že sa už čoskoro bude sťahovať. Takto sme mu nosili jedlo celý týždeň, až kým sa neodsťahoval. Už sme ho potom nikdy nestretli. Dúfame, že sa mu dobre darí.“

List napísali a skutok vykonala Nina Kanderová s kamarátkou, v šk. roku 2016/2017 žiačka 4. triedy, ZŠ Karpatská 11, Žilina