„Prázdniny som trávila u mojich starých rodičov, ktorých mám veľmi rada. Prežívam u nich každé prázdniny aj so súrodencami. Rada pomáham nielen babke, ale aj dedkovi. Sú starší a z mojej pomoci sa tešia. Starká potrebovala múku na koláč. Keď som prichádzala k obchodu, uvidela som starú zhrbenú babičku. Videla som, ako sa trápi s nákupom, ktorý jej spadol na zem. Taška sa jej pod ťarchou nákupu pretrhla. Neváhala som a utekala jej na pomoc. Po ceste sa kotúľala fľaša s olejom, soľ sa rozsypala, pečivo ležalo na zemi, jabĺčka sa rozkotúľali každé iným smerom. Keď som jej pribehla pomôcť, slzy jej zbehli po tvári a bedákala: „Toľká škoda, čo budem teraz robiť ?“ Snažila sa zbierať nákup, no nepodarilo sa jej to… „Ja som Marcelka a rada vám pomôžem“ prihovorila som sa jej. Od pani predavačky som si išla vypýtať tašku, do ktorej som vložila babičkin nákup. „Jáj, dievčatko, ty si ale šikovné. Čia si ty?“ Na túto otázku som jej odpovedala cestou k jej domu, kam som ju vyprevadila s nákupom. Potom som nakúpila a ponáhľala som sa s nákupom domov. Babka upiekla koláč. Chutil výborne a nielen preto, že som babke pomohla pri pečení, ale hlavne preto, že som z neho vzala kúsok aj babke, ktorej som pomohla. Veľmi sa potešila. Odvtedy ju chodievam občas navštíviť, keď som na prázdninách u svojej babky. Nikdy jej nezabudnem priniesť nákup z potravín. Stará pani sa na mňa milo usmeje, vrúcne sa poďakuje a obdaruje ma milým úsmevom. Niekedy stačí aj to, aby človek pocítil radosť zo života.“

List napísala a skutok vykonala Marcela Szabová, v šk. roku 2016/2017 žiačka 7. triedy, ZŠ Štefana Majora 560, Veľké Úľany