„Katka je šikovné, láskavé, empatické dievča ochotné pomôcť tam, kde je to potrebné. V roku 2010 sa s mamkou a 3 ročným bratom vrátili z Českej republiky späť do rodnej Rožňavy, aby sa postarali o prababičku, ktorá ostala sama a bola chorá. Katka nastúpila do 1. ročníka, Erik do škôlky. Ich tatino ostal v ČR lebo tam mal prácu. Katka od prvej chvíle zvládala svoje školské povinnosti veľmi dobre a úspešne, popri tom pomáhala mamke s dozeraním na mladšieho brata a taktiež pomáhala babičke s nákupmi a menšími domácimi prácami. Robila babičke doprovod na krátke prechádzky alebo na dvor, keď už babku prestali poslúchať boľavé nohy. Na lavičke im robili spoločnosť susedky. Medzi nimi aj teta Katka. Teta, ktorá ovdovela, bývala vo vedľajšom vchode a Katka s Erikom boli pre ňu rozptýlením. Teta Katka sa stala členom ich rodiny, a keď došlo k neodvratnému, Katkina babička zomrela, stala sa „teta” Katka náhradnou babkou. A to doslova so všetkým čo slovíčko „babka“ prináša. Tak uplynuli roky, babka Katka zdieľala s Katkou a Erikom všetky ich úspechy, boliestky, jednoducho sa zblížili, akoby boli od narodenia spolu. Prešli roky a z Katky sa stala šiestačka a z Erika tretiak a zrazu sa babka Katka začala meniť pred ich očami, veľmi schudla, bola často unavená, vyčerpávali ju aj najmenšie aktivity. Po dlhšom nátlaku sa babka odhodlala ísť k lekárovi. Postúpila niekoľko vyšetrení a záver bol rakovinový nádor. Babka podstúpila ožarovanie, neskôr operáciu hrubého čreva. Babka veľmi ťažko niesla svoju chorobu, ale Katkina dennodenná prítomnosť, pomoc v podobe upratovania, doprovodu na nákupy, prechádzky, jej dodávali aspoň na pár chvíľ silu. Pred Vianocami spolu ozdobovali stromčeky najprv u babky Katky, potom u Katky doma… Dni plynuli. V januári 2017 babka Katka absolvovala kontrolné vyšetrenia, ktoré naznačovali, že najhoršie obdobie je za ňou a choroba ďalej nepostupuje. Všetci sa tešili a najviac Katka. Robili si plány na blížiace sa veľkonočné sviatky, počítali koľko kúpačov bude mať Katka, kto príde ku babke. Ale zrazu si Katka všimla, že babka, aj keď sa celkom dobre držala, začína zabúdať, často sa opakuje – a navyše sa u babky striedali obdobia, keď bola úplne v nehybnom stave. Náhle jej vypovedali poslušnosť nohy a babka bola ležiaca aj 2-3 týždne. Vtedy Katka hneď zo školy utekala za babkou zistiť, čo potrebuje, aby jej to zabezpečila. Robila doprovod k lekárovi. Keď bola Katkina mamka v práci, úplne mamku zastúpila. Mamka Katku naučila ako babku polohovať, ako jej pomôcť s hygienou. Často babku umývala a celé hodiny jej robila spoločnosť. Žiaľ, tieto chvíle boli čoraz kratšie a vzácnejšie. V marci babke začali vypadávať vlasy. Katka jej vymýšľala účesy, aby maskovali plešinky. Pribúdali aj dni, keď babka prestala chodiť. Tu zasa Katka nastúpila a namiesto behania s kamarátkami po dvore, opäť všetok svoj voľný čas trávila u babky Katky, aby jej dlhé monotónne dni až takmer bez pohybu aspoň trochu spestrila. Zabezpečovala jej nákupy, chodila k lekárke pre recepty. Učila sa u nej, čítala jej knižky, časopisy… Katka sa neštítila babku aj prebaľovať, poumývať, ošetriť jej vývod na brušku. Kŕmila ju, keď sama babka nevládala. Všetko toto niesla veľmi statočne a doma neraz plakala do vankúša. Nakoniec sa babka dostala do stavu, keď už musela ísť do nemocnice. Katka pokiaľ bolo možné chodila denne za babkou. Nosila jej ovocie, jogurty, nápoje a jej obľúbenú kávičku. Postupne Katku rodina pripravovala na fakt, že babka sa už z nemocnice nevráti. A tak sa stalo. Babka Katka koncom apríla zaspala naveky. I keď prešli dva mesiace Katka veľmi zle znáša prázdno v dušičke. No jedno je isté: Vo svojom srdiečku si svoju babku a babku Katku ponesie navždy ako aj rady a poučenia, ktoré od nich dostala.“

List napísala Katarína Viziová s podporou pani učiteľky Birkovej, skutok vykonala Katarína Viziová, v šk. roku 2016/2017 žiačka 7. triedy, ZŠ Zlatá 2, Rožňava