„Jedného dňa som bola na záhrade s bratrancom. Hrali sme sa a zrazu sme uvideli holubicu. Bolo nám divné, že vôbec nevzlietla, keď sme k nej prichádzali. Snažili sme sa ju odohnať, ale ona nie a nie uletieť. Všimli sme si, že zobká polystyrén, tak sme zavolali babku. Po chvíli babka prišla a chytila ju. Vôbec sa nebránila. Pripravili sme krabicu. Do krabice sme dali vodu a zrno. Poobzerali sme ju zo všetkých strán, ale nenašli sme poranenie ani nič zlomené. Podľa toho sme zistili, že bola veľmi vysilená. Dala som jej meno Zlatka. Na nohe sme však našli modrý plastový krúžok s označením pôvodu, ktorý označoval, že nájdená holubica je z Poľska. Ako sme vedeli, že je to holubica? Babka zavolala ornitológa a ten nám povedal, že je holubička. Starala som sa o ňu, hladkala som ju a tešila som sa, že začína byť čulejšia. Ubiehali dni, pekne začala papkať a akoby ožila. Mala som z toho veľkú radosť. Po dvoch týždňoch Zlatka začala lietať. Krúžila si nad naším domom. Mysleli sme si, že už odletí a viac nepríde. Ďalší týždeň sa však u nás ešte zdržala, no už nás pozorovala zo strechy. Potom prišiel deň, keď sme ju už nevideli. Bola som veľmi rada, že Zlatka prežila a mohla odletieť za svojimi kamarátmi do Poľska.“

List napísala a skutok vykonala Iveta Jurková, v šk. roku 2016/2017 žiačka 6. triedy, ZŠ Centrálna 464, Svidník