„Volám sa Erika. Často chodievam na preliečenie do nemocnice. Mám od narodenia nevyliečiteľnú chorobu, s ktorou zápasím každý deň. Problémy sa mi niekedy zhoršia, tak ako aj teraz. Ležím na detskom oddelení, kde ma už všetci poznajú. Keď som hospitalizovaná, často myslím na svojich blízkych. Mám úžasných rodičov, ale máme dosť smolu… Sme všetci chorí. Ocinovi asi pred jeden a pol rokom zistili nádor na obličke, a preto sa musel podrobiť operácii. Stále chodieva na lekárske kontroly. Vtedy musíme doma všetko zvládať a robíme to, čo robieva ocko. Maminke cez letné prázdniny zistili rakovinu kostnej drene. Chodila na dialýzu, aby sa jej čistila krv, a potom jej ju nazad transplantovali. Bolo to desať najkritickejších dní jej života. Toto obdobie bolo ťažké aj pre mňa. Okrem tohoto ochorenia má od narodenia degeneráciu očnej sietnice, ktorú som zdedila aj ja, aj môj brat. Ja som počas maminkinej hospitalizácie robila doma všetky práce, ktoré bolo treba doma urobiť, či už pranie, riadenie, a spolu s bratom aj varenie. Okrem mojich školských úloh bolo toho dosť veľa. Keď sa mamina vrátila z nemocnice domov, bola v dosť ťažkom zdravotnom stave. Pamätám si na chvíle, keď mamina nevládala ani vstať z postele. S ocinkom sme jej robievali raňajky do postele, a aby jej viac chutili, tak sme si aj my zobrali ku nej taniere a spolu sme raňajkovali. Vtedy nám bolo ľahšie. Keď boli obaja rodičia v nemocnici, tak všetku prácu sme robili my s bratom – nakupovanie, riadenie, varenie, učenie… Nebolo to veru ľahké. Keď sa vrátili z nemocnice, boli rodičia milo prekvapení, že sme to spolu zvládli. Myslím, že to všetko preto, lebo sme správna rodina, patríme k sebe, potrebujeme sa a držíme stále spolu. Tak to musí byť aj naďalej. Som pripravená pomáhať ďalej…“

List napísala a skutok vykonala Erika Bavalová, v šk. roku 2016/2017, žiačka 8. triedy, ZŠ pri ZZ, Nám. L. Svobodu 4, Banská Bystrica