„Ja a moja sestra sme dvojčatá. Sme temer stále spolu a spájajú nás aj spoločné zážitky. Jedna bez druhej nejdeme nikam. Dnes chodíme už do piatej triedy a, samozrejme, sme nielen sestry, ale aj spolužiačky. Víkendy často trávime u našej starkej na dedine. Hoci má viacero vnúčat, stíha sa nám venovať všetkým rovnako. Je vždy milá, trpezlivá a ochotná každému pomôcť. Veď práve preto je taká obľúbená vo svojej práci. Pracuje ako opatrovateľka seniorov. Je to ťažká práca. Neraz príde veľmi unavená. Čím viac nám o svojej práci rozpráva, tým viac sa o jej prácu zaujímame. Na naše veľké prosíkanie nás už niekoľkokrát zobrala do práce so sebou. Trocha jej vždy pomôžeme, poroznášame jedlo, napravíme sem – tam niekomu vankúš… Popritom vypočujeme trápenia a životné osudy opustených ľudí. Nedávno sme sa zoznámili so starčekom, ktorého choroba pripútala na vozík. Vonku bolo teplo a svietilo slniečko. Starček nám pošepol: „Dal by som si zmrzlinu!“ Stánok so zmrzlinou videl z okna svojej izby. Pozreli sme sa so sestrou na seba a už nás nebolo. O chvíľu sme boli späť aj so zmrzlinou. Starček udivene pozrel a v očiach sa mu zaligotali slzy. Akosi pomaly medzi nami začalo vznikať priateľstvo. Brávali sme ho von do záhrady, k rybníku i na zmrzlinu. Do domova chodíme často. Trocha pomôžeme, trocha starkých vypočujeme a pobavíme, a tak sme si našli nielen nových „kamarátov“, ale sme aj lepšie spoznali náročnú prácu našej starkej.“

List napísali a skutok vykonali Sofia a Vanesa Adamovičové, v šk. roku 2016/2017 žiačky 5. triedy, ZŠ Štúrova 142/A, Malacky