„Niekedy začiatkom školského roka som zažila veľmi nepríjemnú skúsenosť. Večer som písala domáce úlohy do školy a potrebovala som sa poradiť s mamkou, pretože som si nebola istá, či mi vyšiel dobrý výsledok. Otec bol na služobnej ceste preto som sa nemala s kým poradiť okrem mamy. Prišla som za ňou a zdalo sa mi divné, že leží v tme akoby spala a pri tom bolo celkom skoro. Opýtala som sa, či je v pohode a mamka mi odpovedala, že ju iba bolí hlava pretože má vysoký tlak. Opýtala som sa, či jej treba niečo doniesť, alebo či potrebuje nejakú inú pomoc. Mamka ma poprosila aby som ju odprevadila do kúpeľne, pretože jej bolo na vracanie a chcela si opláchnuť tvár studenou vodou. Keď si mamka opláchla tvár zrazu odpadla. Strašne som sa zľakla, ale snažila som sa jej nejako pomôcť a na to som potrebovala chladnú hlavu. Ako – tak som ju pridŕžala, aby nespadla, lenže nebola som dosť silná ju udržať a preto som ju chcela položiť na zem. Trošku som sa prepočítala a omylom som ju udrela hlavou o podlahu. Lenže mám pocit, že iba vďaka tomu sa prebrala. Hneď ako sa mamka prebrala, zbehla som po mobil a zavolala záchranku. Kým sme na ňu čakali, pomohla som mamke do obývačky a posadila ju na gauč. O asi 5-10 min. prišla záchranka, zmerali mamke tlak a povedali, že si ju musia zobrať, pretože tlak má naozaj vysoký. Mamka nás najprv nechcela nechať samých, ale presvedčila som ju, že my budeme v pohode a budeme radi, ak aj ona bude v dobrých rukách. Ráno sa mamka vrátila a už jej bolo lepšie. Som rada, že som dokázala zachovať chladnú hlavu a privolať pomoc.“

List napísala a skutok vykonala Anna Bondarenko, v šk. roku 2016/2017, žiačka 7. triedy, ZŠ Wolkerova 10, Bardejov